Centrá voľného času fungujú aj cez prázdniny a už roky spolupracujem s jedným v Bratislave. Viedla som tam prírodovedný krúžok a do dnes sa tam rada zastavím. Počas prázdninových turnusov tam chodievam spolu s našimi mačkami. Sú to obojstranne príjemné posedenia. Veľa detí nemôže mať doma zvieratko a sú vďačné, keď sa s chlpáčikmi môžu pohrať. Niektorým deťom treba vysvetliť, že zvieratká nie sú  “mončičáci“ , ale živé tvory ktoré majú cit a pri kontakte s nimi treba byť ohľaduplný.

Pri hre sa s deťmi rozprávame, snažím sa im vysvetliť čo to znamená mať doma mačku. Chov mačiek na Slovensku nemá dlhú tradíciu a sú ľudia čo majú predsudky k mačkám ako takým. Uvedomujem si to na týchto stretnutiach, kedy deti na základe mylných informácií od rodičov, tieto mýty berú ako fakty, preto vítam možnosť s deťmi debatovať a uviesť veci na pravú mieru.

Mimo iné sa rozprávame aj o histórii spolužitia ľudí a mačiek. Deti majú radi citát od Terryho Pratchetta, ktorí hovorí o tom ako začali mačky s ľuďmi žiť: “ Psy ještě dokážete pochopit. Pes je stádní typ a lidé jsou pro něj jenom trochu chytřejší vůdci smečky. Psi se hodí k tomu, aby vám pomohli uštvat věci, na které jste moc pomalí. Jenomže kočky - proč to nepřiznat, z hlediska prvních lidí se kočky nehodily k ničemu.

První kočka, která se odvážila vejít do jeskyně, ve skutečnosti přežila jen díky momentu překvapení. Člověk totiž ještě do té chvíle nepoznal zvíře, které by před ním buďto neutíkalo, nebo se po něm radostně nesápalo, mohutně slintajíc. Kočka ho prostě měla ráda.

Důvodem tohoto citu ze strany koček nepochybně bylo, že kočky věděly, že lidské bytosti mají rády je.“ ☺

Je to humorne podané a je v tom kus pravdy. Mačky nás majú rady a vedia nám svoju náklonnosť prejaviť rôznymi spôsobmi. Získavajú si svojich nadšencov a popri canisterapii sa objavila aj felinoterapia. O mačkách bolo dávno známe, že majú schopnosť vyhľadávať negatívnu energiu, len tá interpretácia bola nevhodná. Je to ich dar, lebo oni to negatívne nie len nájdu, ale dokážu nás toho aj zbaviť. Tí čo majú doma mačku vedia ako je fajn, keď  po náročnom dni si Vás zoberie do parády mačací terapeut! Pomáhajú aj chorým, alebo hyperaktívnym deťom. Pre deti je veľmi lákavá predstava, že by ich liečil veľký, chlpatý kocúr !

Nie každá mačka je vhodná do takéhoto detského kolektívu. Lebo veľa detí = veľa kriku, výskania, skákania. Každý sa chce mačičky dotknúť, pohladkať ju .... Na to treba mačky pripravovať. Ideálne od mačiatka. Aj tu platí, že niečo sa dá naučiť a na niečo musí mať predpoklady. U nás sú to kocúrikovia, s ktorými chodím nie len za prázdninujúcimi deťmi, ale aj za seniormi. Zatiaľ sporadicky, lebo sú zábrany a nedôvera, ale verím, že ľady sa pohnú a možno aj vďaka deťom s ktorými sa stretávam na táboroch ....