Allan ...

.... ako sa hovorí "človek mieni,  ... mení". Máme krásneho kocúra - náš odchov. Má super povahu a navyše je to typový kocúr  - čo viac si človek môže priať? Človek ako tvor nespokojný si zaželal strieborného talianskeho kocúra. Pre kocúra si aj letel do Ríma, kocúr sa vyvíjal sľubne a keď dorástol do veku, keď by si mohol začať plniť "manželské" povinnosti, tak sme boli zvedaví na mačiatka. Občas mali títo dvaja kocúri mierny boj o teritórium - nič vážne. Ale kedže sme chceli najskôr mačiatka po talianskom kocurovi a ten náš kocúr mal doma aj  sestry, polosestry, tak som chcela mať istotu, že nič "neupečú" a dala som mu suprelorin. Talian mal o ženy záujem - ale deti neboli ... po roku som ho zobrala na vyšetrenie na veterinu do Brna, kde zistili, že je neplodný! Jeden kocúr začipovaný, druhy neplodný ....

Po vyše roku - skoro dvoch - sa žačal Alík zaujímať o ženy a aj kryť, ale zatiaľ z toho neboli mačiatka. Tvrdili mi, že to je OK, že sa prebúdza. Ale začal značkovať a to neuveriteľne! To nebol cvrk tu – tam, to boli riadne cvrky! Bývame v byte a tam je to problém, tak sa fungovať nedá. Na čas sme mu oferovali jednu miestnosť, kde mu robili spoločnosť mačky, ktoré za ním chodili a aj ja som sa snažila, aby som každý deň bola s ním nejaký čas, ale nebolo to OK. Pokaždé keď som od neho odchádzala, tak som mala výčitky .... Sme na seba veľmi naviazaný a bolo to obojstranné trápenie. Syn vedel prečo je na "izolačke", ale hádam každý deň sa ma pýtal do kedy tam bude. Pokaždé keď som ho pustila, tak behom chvíle niečo označkoval a opäť som ho musela vyvrieť. Na to obdobie veľmi nerada spomínam. Keď ani po trištvrte roku neboli po krytí mačiatka, tak som ho nechala kastrovať. Mala som s ním veľké chovateľské plány - je JW a GIC, ale  nemala som to srdce ho držať mimo nás . Po pár týždňoch prestal znáčkovať a mohol byť s nami.... a po pár mesiacoch sa začal zasrsťovať a opäť bol z neho ten kocúr, čo bodoval na výstavách. My nie sme vymetači výstav, chodíme na výstavy v okolí a občas (o to viac si ceníme jeho tituly :-)) Keď sa dostal opäť do formy, Maťo chcel, aby sme s ním išli na výstavu. Tak sme šli. Najskôr som nás prihlásila iba na sobotu, ale keď sa chalanom darilo, tak som ich dohlásila aj na nedeľu. Po oba dni dostali Ex1, nom BIS a BIS ♥ ♥ ♥ !!!

Maťo žiari ako slniečko, je neuveriteľne pyšný na svojho kocúra a ja tiež! Na nich oboch – veď sú to moje odchovy ☺