Na začiatku bola láska. K mačkám a psom, vlastne ku všetkým živým tvorom, ale mačky a psy boli top.
Keď sme pred dvanástimi rokmi začínali s chovom, tak sme nevedeli do čoho ideme. Vtedy sme ešte ani neuvažovali o tom, že by sme mali chovateľskú stanicu. S deťmi sme nejaký čas uvažovali o mačičke. Zháňali sme infošky kde sa dalo. Chodili sme na výstavy, rozprávali sa s chovateľmi o ich mačičkách, aké majú povahy, čo obnáša starostlivosť o nich a vôbec zisťovali sme všetky okolo mačičiek.
Z plemien sme mali troch favoritov a nakoniec to vyhrala Mainská mývalia. Tie roky ukázali, že to bola dobrá voľba, ani dnes - s tým, čo vieme, by sme nevolili inak. Je pravda, že sa nám páčia aj iné plemená, ale skôr tak na pohľad, nie, že by sme sa chceli venovať ich chovu.
Pred pár
dňami sme sa dostali k Zetku. Posledné písmeno v abecede. Neviem či ten čas ubehol rýchlo, ale nesmierne
nás obohatil. Nie je to len o roztomilých mačiatkach, víťazstvách na
výstavách, ale aj obavách, vyčerpaní o chvíľach,
kedy musíte robiť ťažké rozhodnutia ... napriek tomu, to pozitívne prevažuje.
Ten fantastický pocit, keď prídem z práce domov a vítajú ma (okrem
detí ☺ ) nežné labky a drsné jazýčky ♥ by som nemenila, stojí to za to