Medzinárodné dni veľmi nevnímam, ale deň mačiek – to je niečo iné.
Mačky nás (ako ľudstvo ☺) sprevádzajú tisícročia. Na rozdiel od väčšiny ostatných domácich zvierat si pravdepodobne mačka vybrala človeka a nie naopak. (nehľadajte za tým nič nadpozemské, či romantické. Bolo pragmatické - človek totiž svojim poľnohospodárskym spôsobom života a skladovaním potravín priťahoval hlodavce – hlavný zdroj obživy mačiek.
Vo viacerých kultúrach boli vnímané, ako posvätné zviera. Starovekí Egypťania mačky zbožňovali a uctievali ako božstvo. Verili, že majú moc chrániť človeka pred všetkým zlým. Prítomnosť mačky v dome znamenala v starovekom Egypte požehnanie, dobré zdravie pre všetkých a dlhý život. Ak v ich dome zomrela mačka, domáci si na znak smútku oholili obočie a smútili za ňou. Najposvätnejšie egyptské mačky boli čierne, strážili chrámy bohov. Ich zabitie sa trestalo smrťou (viackrát som sa zamyslela nad poverou o čiernych mačkách ... ) Mačky mali vlastnú bohyňu – Bastet. Platil prísny zákaz vyvážať mačky z Egypta. Fenickí moreplavci ich preto pašovali do Talianska, Galie a Británie. Do Európy, najmä Grécka, sa však domestikované mačky výraznejšie dostali obchodnými cestami z prednej Ázie. Do Číny a odtiaľ neskôr aj do Japonska sa mačky dostali z Indie. V týchto krajinách sa stali dôležitou súčasťou náboženských obradov. V Japonsku mali za úlohu ochraňovať cenné kokóny húseníc priadky morušovej a v chrámoch zasa staré rukopisy pred potkanmi a myšami. Japonci verili, že len človek a mačka majú dušu.
Nemusíme ísť ďaleko do histórie. Mačky aj dnes majú svoje miesto v spoločnosti. Mačky sú súčasťou bezpečnostného systému Ermitáže. Spolu so svojimi približne 50 kolegami a kolegyňami totiž stráži jednu z renomovaných zbierok umenia. Mačky sú súčasťou bezpečnostného systému Ermitáže už od jeho založenia. Cárovná Katarína Veľká, ktorá odštartovala zbierku v roku 1764, keď zakúpila okolo 250 malieb, prispela na bezpečnosť múzea aj "zbierkou" vybraných mačiek. Tie mali zabrániť, aby sa do budovy dostali nepozvaní návštevníci - hlodavci. "Mačacia sekcia" žije v suteréne, kde sa o ňu starajú dvaja zamestnanci múzea.
Aj tie naše mačky majú dôležitú úlohu. Musia nás strážiť v noci,
keď spíme. Cez deň musia
skontrolovať či je všetko v poriadku na stole, či kuchynskej linke ... a keď
prídeme z práce, tak vítajú a zisťujú čo sme priniesli ♥ ☺ ♥
Život s mačkou, to je ďalší rozmer šťastia